Cesta Júliusa Kugyho cez tri krajiny

Nová trasa cez Slovinsko po Horách priateľstva

V roku 2019 sa v Mojstrane dohodli alpské spolky rakúskych Korutánska, Slovinska a Friuli Venezia Giulia na vytvorení spoločnej okružnej horskej trasy (by-pass). Na počesť a pamiatku významnej horolezeckej osobnosti troch regiónov ju pomenovali Julius Kugy Trail alebo Alpská cesta Júliusa Kugyho.

Trasa dlhá 720 km s prevýšením približne 44 000 metrov je okružnou cestou vedúcou cez údolia, stredohoria a vysočiny troch krajín. Myšlienku trasy vymyslel Valentin Wulz, člen Korutánskeho horolezeckého spolku, ktorý trasu navrhol, otestoval v teréne, vypracoval jej popis a navrhol jej hlavnú webovú stránku. Všetky tri zapojené horské spolky dúfajú, že trasa oživí niekdajšiu iniciatívu Stezka přátelství tří zemí. V polovici 60. rokov 20. storočia bolo v každej krajine určených 10 vrcholov, na ktoré mali turisti vystúpiť, a bol vydaný sprievodca. V priebehu rokov však táto myšlienka vyšumela, sprievodca už dávno nevyšiel, ale hory sú stále také lákavé ako predtým. Keďže v súčasnosti sú veľmi populárne diaľkové turistické trasy, tri horolezecké federácie sa rozhodli oživiť horolezecké priateľstvo spoločným okruhom.

Trasa Júliusa Kugyho

Trasa začína pri chate Borovščica/Bertahütte severne od Kepy. Prvé tri etapy vedú pozdĺž rakúskej časti pohoria Karawanken smerom na východ. Štvrtá etapa sa začína v obci Bela/Bad Vellach pri Železnej kaplnke a stúpa k slovinským hraniciam na vrchu Svätý Duhu západne od sedla Olševa. Tam sa začína jej trasa cez Slovinsko. Pokračuje okolo Potočko zijalka na hrebeň Olševa, potom do Grohotu a cez Durce okolo Raduhy do Koca na Loki. Odtiaľ prechádza cez Luce do Korošice a Kamnického sedla. Táto turistická trasa sa vyhýba výstupom na najvyššie vrcholy pohoria Grintovci, ale samozrejme, každý si môže urobiť prestávku na vrcholy v okolí. Zo sedla Kamnik potom zostupuje do Okrešeľa, stúpa do sedla Savinja a končí v Jezersku pod severnými stenami Kamnicko-Savinjských Álp. Etapa z Jezerska vedie prevažne po Slovinskej alpskej ceste do Storžiča a cez Krišskú horu do Tržiča. Z Tržiča pokračuje na Dobrač a pod Begunjščicou do Valvasorovho domova pod Stolu. Posledná etapa pod vrcholmi pohoria Karavanky vedie do Mojstrany, kde Cesta Júliusa Kugu vstupuje do Julských Álp. Z Mojstrany vedie trasa údolím Krmy k Vodníkovmu domu vo Vele Polje, potom pod Triglavom, cez Hribarice k chate pri Triglavských jazerách. Aj tu môžu turisti podľa ľubovôle stúpať na okolité vrcholy. Posledná etapa vedie od Triglavských jazier cez centrálnu časť Julských Álp, popri Komne a Krnskom jazere na chatu Gomiščko v Krne. Turisti na trase Júliusa Kugu opúšťajú Slovinsko zostupom z Krna do Kobaridu a výstupom cez Kolovrat k miestnemu skanzenu. Na vrchu Na grad sa chodník lúči so slovinskými horami a vstupuje do Talianska. V Taliansku trasa najprv prechádza cez kopce Benátska, blízko slovinských hraníc, cez Breški Jalovec a okolo Muzce do Skutnika. Tam opäť vstupuje do Slovinska a potom klesá do Remeša. V Bele/Resiutta opúšťa Julské Alpy a v Muzac/Moggia začína svoju cestu cez Karnské Alpy. Cez skupinu Sernia, okolo Tolmezzo/Tolmezzo a Sauris sa otáča na sever a pri jazere Volaya dosahuje rakúske hranice. V Rakúsku opúšťa Karnské Alpy a prechádza na sever do Zillertalských Álp, prechádza cez Reisskofel a Spitzegel a cez Dobrac a okolo Belzecu sa vracia do Karnavy. Tu sa okruh končí na chate Borovščica/Bertahütte. Celá trasa je rozdelená na 30 etáp. Pre tých najzdatnejších to môže znamenať len 30 dní chôdze. Dá sa však očakávať, že väčšina turistov sa rozhodne trasu rozdeliť na ešte kratšie úseky podľa vlastných preferencií a schopností.

Slovinská časť trasy vedie prevažne po existujúcich horských chodníkoch. Iba pod Begunjščicou na krátkom úseku vedie po značení Slovinskej turistickej cyklotrasy a od Kobaridu po Kolovrat po značení Mierovej cesty. Až do hlavnej sezóny v lete 2022 budú horolezecké spolky, ktoré sú správcami jednotlivých úsekov trasy, na kľúčové smerovníky pripevňovať smerovník s logom trasy. O niečo väčšie nálepky alebo tabule budú umiestnené na chatách. Na nich budú QR kódy na prístup k informáciám o slovinskej časti trasy na webovej stránke maPZS (https://mapzs.pzs.si/path/64038) a o celej trase na webovej stránke https://www.julius-kugy-alpine-trail.com/, ktorú spravujú rakúski kolegovia. Dúfame, že táto trasa sa stane obľúbeným cieľom aj pre tých turistov, ktorí radi absolvujú viacdňové diaľkové trasy. Je to koniec koncov jeden z najpríjemnejších spôsobov, ako spoznať krajinu a jej obyvateľov.

Zdroj: Stritar A. (2022). Nova pot treh dežel Juliusa Kugyja. Planinski vestnik, 22(5), 64-5.